
furaco [Ar. /Eo. Mánt/.] +furecu [Cp. Ay. Ll.] fracu [y Sm. y Md. y Bab. y Cn (M. F). An. y Cv. y Oc.] +furocu [y Llg. y Sb. y Sr.] horaco [Os.] huracu [Pb. LV. y Lln. Rs. Cl. Pa.] buracu [y Cr. y Ac. y Llg. y Sr. y Sd. y Min. y JH. y Tor. Alb. y R.] +burecu [Ll. Ri.] +burocu [y Llg. y Sr.]
Ell que ñon fuma ñin toma tabacu, llevaillo el diañu per utru furacu. [JH.]
El ratu que non sabe más qu’un furacu, bien aína lu algama’l gatu. [LC.]
Tapar un furacu cualquiera lu tapa. [LC.]
Val más furacu bien fechu que remiendo mal echáu. [LC.]
Fixo un furaco per ú oir podia.
PyT 37
Mezclados con furacos de vexigues.
Judit 192
El verdascu q’así xible como el vientu nun furacu.
La Paliza 262
Porque’l pedazu de lo vieyo esñiza lo nuevo, y faise mayor el furacu.
San Mateo 31